Prečo jesť viac nespracovaných a menej ultraspracovaných potravín?

Zákon o potravinách uvádza, že potraviny sú výrobky, ktoré sú spracované, čiastočne spracované alebo nespracované. Aký je medzi nimi rozdiel? Prečo uprednostňovať nespracované potraviny pred ultraspracovanými?

Skôr ako sú potraviny alebo suroviny pripravené na konzumáciu, takmer vždy prejdú nejakým spracovaním. Pojem spracovanie pritom predstavuje akúkoľvek úmyselnú zmenu suroviny alebo potraviny. Môže ísť napríklad o zahrievanie, varenie, pečenie, konzervovanie, sušenie, pasterizáciu a pod.

Stupeň spracovania potravín

Podľa toho, do akej miery sú potraviny upravené, sa rozdeľujú do troch stupňov. Prvý stupeň spracovania zahŕňa všetky prirodzené potraviny, ktoré sa žiadnym spôsobom nespracovávajú a nemenia sa ich prirodzené vlastnosti. Patrí sem napríklad čerstvé ovocie, čerstvá zelenina, orechy, obilie, surové vajíčka atď. Druhý stupeň spracovania (čiastočný) predstavuje napríklad už spomenuté varenie, mrazenie, konzervovanie a pod.

Ultraspracované potraviny sú výsledkom tretieho stupňa spracovania. Sú to také potraviny, ktoré podstúpili niekoľkonásobné spracovanie, kým sa z nich stal finálny produkt vhodný na konzumáciu. Spravidla obsahujú malý (alebo žiaden) podiel „celých“ nespracovaných potravín a sú pripravené na priamu konzumáciu alebo ohriatie. Príkladom ultraspracovaných potravín sú rôzne druhy sladkých alebo slaných balených pochúťok. Najznámejšie sú však polotovary, ktoré si len prihrejeme, rozmrazíme alebo rýchlo uvaríme.

Riziká spojené s konzumáciou ultraspracovaných potravín

Na základe rozsiahlych štúdií dnes vieme, že tento druh produktov je rizikový z viacerých hľadísk. Po nutričnej stránke ide prevažne o produkty s vysokou kalorickou hustotou, ale s nízkym obsahom zdraviu prospešných látok. Spotrebou ultraspracovaných produktov sa u konzumentov zvyšuje príjem energeticky hustejšej stravy, nasýtených tukov aj voľných cukrov a znižuje sa príjem vlákniny, horčíka, draslíka, vitamínu A, železa, zinku a iných kľúčových mikroživín.

Konzumácia ultraspracovaných výrobkov je spájaná aj s nárastom chuti do jedla, tlmením pocitu nasýtenia a následne s vyšším príjmom energie. To všetko zákonite vedie k rozvoju civilizačných ochorení, ktoré postihujú srdce a cievy, ale napríklad aj k cukrovke, obezite či dokonca k rakovine.

Dcérska organizácia WHO uviedla ešte v roku 2015, že jednou z príčin zhoršovania sa zdravotného stavu populácie je práve to, že namiesto nespracovaných či minimálne spracovaných potravín a nápojov požívame viac ultraspracovaných. Tento trend možno vidieť vo vyspelých aj menej vyspelých krajinách. V niektorých krajinách zaznamenali za posledných 20 rokov zvýšenie spotreby takýchto produktov na úrovni 50 až 300 %, a tak nie div, že čoraz viac počuť výzvy, aby sme zmenili naše stravovacie návyky. Odporúča sa, aby základom našej stravy boli prirodzené alebo minimálne spracované potraviny. Konzumáciu spracovaných a ultraspracovaných potravín je potrebné celkovo obmedzovať.

Viac čerstvého

Mnohé naše obľúbené jedlá patria k ultraspracovaným potravinám a je ťažké odoprieť si ich, či už vzhľadom na vynikajúcu chuť, alebo praktickejšie dôvody, akým je napríklad rýchla príprava jedla. Ak sa ich však nevieme vzdať úplne, je vhodné ich konzumáciu aspoň obmedziť. Denne dopĺňajme svoj jedálniček najmä o čerstvé suroviny, ako napríklad o ovocie, zeleninu, strukoviny, ktoré nevyžadujú úpravu, prípadne len minimálnu (napríklad uvarenie vo vode). Tak si zabezpečíme prísun nevyhnutných výživných látok a zároveň znížime riziká, ktoré na nás číhajú pri nadmernej konzumácii ultraspracovaných jedál.

.

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *