Štedrá večera: ktoré zvyky zachovávate vy?

Vianočná kuchyňa na Slovensku je neskutočne pestrá. Nelíši sa len medzi regiónmi, ale doslova od dediny k dedine. Jej rozmanitosť vychádza z miestnych zvykov, tradícií, úrody, ale aj z náboženského vyznania obyvateľov. Štedrá večera však nie je len o jedle. Jednotlivé chody sú popretkávané rôznymi zvykmi, ktoré mali ľuďom zabezpečiť napríklad zdravie a prosperitu.

Množstvo chodov pre bohatú úrodu

Vianoce sa začali oslavovať v období stredoveku. Ide o pôvodne kresťanský sviatok. Počas celého adventného obdobia sa v katolíckych rodinách držal pôst, a to vrátane Štedrého dňa. Sviatočných chodov bolo viac, než máme v súčasnosti, no z každého jedla ste mohli zjesť často len trošku.

U rímskokatolíkov to bolo sedem alebo dvanásť chodov. Tieto čísla symbolizujú dni v týždni a počet mesiacov v roku. U Rusínov, prevažne pravoslávnych veriacich a gréckokatolíkov, ich bolo deväť. Rozmanitosť na sviatočnom stole symbolizovala bohatú úrodu v budúcom roku.

Skladba jedál bola rôzna u katolíkov, evanjelikov a pravoslávnych veriacich. V menu katolíckych rodín by ste márne hľadali mäso. Výnimkou bola ryba. Naopak, evanjelici si dopriali aj mäsité pokrmy. Na stole nechýbala hustá kapustnica s mäsom a klobáskou, huspenina alebo zabíjačkové jedlá. Pravoslávni veriaci a gréckokatolíci dodržiavali veľmi prísny pôst, ktorý zakazoval konzumáciu rýb, živočíšneho tuku a mliečnych výrobkov.

Vedeli ste, že?
Na väčšine územia Slovenska platilo, že na Štedrý deň sa konzumuje mäso bez nôh, teda ryby. Na 1. sviatok vianočný sa podáva mäso dvojnohé, najčastejšie kačka alebo hus. Na Štefana sa mohlo jesť aj štvornohé mäso; väčšinou išlo o divinu alebo bravčovinu.

Večera plná tradícií

Či si to uvedomujeme, alebo nie, aj v dnešnej dobe dodržiavame počas Štedrého dňa veľa tradícií. Najbežnejšími sú prekrojenie jabĺčka, hádzanie orechov, medový krížik na čelo, konzumovanie oblátky s medom a cesnakom alebo šupiny z kapra (prípadne mince) pod taniermi či na rohoch stola.

Naši predkovia toho dodržiavali omnoho viac. Jednotlivé zvyky im mali zaručiť pevné zdravie, súdržnosť v rodine a bohatú úrodu. Na Štedrý deň sa dávali pod stôl alebo do rohov miestnosti otiepky slamy. Tie symbolizovali narodenie Ježiša v maštali. Nohy stola sa zväzovali železnou reťazou, aby rodina zostala súdržná aj počas nasledujúceho roka. Na sviatočný stôl sa vyložili všetky chody naraz. Od stola sa nemohlo vstávať (nanajvýš gazdiná, ktorá obsluhovala). Ten, kto tak urobil, mal do roka zomrieť.

Na stôl sa prestrelo o jedno miesto navyše. Bolo to miesto pre neznámeho pocestného. V niektorých regiónoch sa na stôl poukladala úroda – zemiaky, ovocie, žito. To malo zabezpečiť prosperitu rodiny aj na ďalší rok. Z rovnakého dôvodu sa z každého chodu odkladali nedojedené zvyšky; tie išla po večeri vysypať dcéra na roľu. Hovorilo sa, že z ktorej strany zavyl alebo zabrechal pes, odtiaľ bude mať ženícha. Mladé dievčatá navyše chodili po večeri klopať prasatám na dvere chlieva. Verili, že koľkokrát prasa zakrochká, o toľko rokov sa vydajú.

Kapor – novinka v našom jedálničku

Bez čoho si dnes nevieme predstaviť Štedrú večeru? Bez kapra so šalátom. Možno vás prekvapí, že tradičný vyprážaný kapor a zemiakový šalát sú súčasťou sviatočného menu pomerne krátko – svoje miesto na slávnostnom stole si našli až po druhej svetovej vojne.

Dlhšiu tradíciu než kapor majú pôstne polievky, prívarky a múčne jedlá. Medzi najrozšírenejšie polievky patrila pôstna kapustnica dochutená sušeným ovocím a hríbmi, fazuľová, šošovicová alebo hríbová polievka. V závislosti od regiónu a miestnych zvykov sú aj medzi polievkami veľké rozdiely.

Napríklad na Záhorí sa varila kyslá šošovicová polievka. Na východnom Slovensku bola obľúbená kyslá obilninová, tzv. kyseľ. V Podunajsku na sviatočnom stole nemohla chýbať rybacia polievka, tzv. halászlé. Na Kysuciach sa varila hustá hrachová kaša so sušenými slivkami, prípadne hruškami.

Múčne jedlá hrali prím

Okrem polievok a prívarkov sa vo veľkom podávali múčne jedlá – či už na sladko, alebo na slano. Dodnes sú obľúbené najmä opekance s makom, ktorým sa na strednom Slovensku hovorí pupáky a na východe zas bobáľky. Opekance sa podávajú aj s orechmi, tvarohom alebo len posypané cukrom.
Súčasťou sviatočného stola boli rezance s makom alebo orechmi, prípadne šúľance. Robili sa aj pirohy. Niekedy na sladko, no poväčšine so zemiakovou plnkou, s kapustou alebo pohánkou. Milým zvykom bolo varenie krupicovej kaše. Hovorilo sa jej aj Ježiškova kašička a, ako názov napovedá, išlo o dar pre Ježiška a pripomenutie si jeho narodenia.

Ako je to dnes?

Dnešné sviatočné menu by sa dalo charakterizovať úslovím „z každého rožka troška“. Tradičná Štedrá večera viazaná na regionálne zvyky a tradície už prakticky neexistuje. Je to dôsledok sťahovania sa ľudí a tým aj zmiešaných rodín. Dnešné sviatočné menu je vyskladané zo zvykov, ktoré si partneri priniesli z domova. K nim sa pridávajú tie miestne, zo súčasného bydliska, a vzniká príjemný novodobý kokteil sviatočných tradícií z celého Slovenska.

Tipy k sviatočnému menu:

.

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *